sobota 16. februára 2013

Foto: Prečo chudnem?

Dnes večer som na nete natrafila na takýto obrázok nádherného tela. Presne takto chcem vyzerať!


Žiaľ, realita je zatiaľ iná. Pred pár minútami som nafotila niekoľko fotografií ako teraz vyzerám. Azda vďaka nim časom uvidím pokrok. Kvalita je HROZNÁ, ale na moje účely aj to stačí.



Ako je vidieť, najhoršie je to s mojim bruchom. Áno, už som začala s príjmom vlákniny v podobe ovocia, zeleniny a obilnín. Bude to chcieť čas, no pri najbližšom fotení to bude azda už aj vidieť.

Nečakám, že si ma štíhle telo nájde samo. Musím ho nájsť sama v sebe. Doslova (pod tou kopou tuku. :))) Začala som so sladkým sacharidovými raňajkami a ovocím, ne obed som mala varené jedlo a na večeru bude mávať zeleninový šalát s bielkovinami (dnes napr. šalát z čínskej kapusty so surimi tyčinkami). Samé dobroty, kto by bol povedal, že chudnutie mi bude tak chutiť! Čo je horšie, stále ma naháňa chuť niečo požierať. Kúpila som si drahú čokoládu s myšlienkou, že je moja posledná, kým neschudnem a že ak mám do seba naozaj pchať sladkosti, tak nech si to aspoň užijem a neľutujem, že som nevedela odolať. Jedlo treba milovať, nie nenávidieť, pretože psychika je to, čo je tu najpodstatnejšie a boli to práve zlé pocity, ktoré ma donútili uveriť, že stále len priberám a je mi zle. Snažím sa svoje telo "počúvať," nech mi samo povie, čo mu robilo dobre a čo, naopak, zle. Naučím sa tak jesť ako potrebujem a neskôr na mňa nedoľahne jo-jo efekt. Pýtate sa odkiaľ som taká múdra?:) Množstvo informácií som si už naštudovala z kníh o duchovných príčinách chorôb, alternatívnej medicíne a zdravom stravovaní. Aj keď ma často láka zobnúť si (rozumej: nažrať sa) všetkého, čo nájdem, držím si v hlave zásadu, že prv ako všetko svoje úsilie a tieto plány zahodím, vydržím s diétou aspoň 2 týždne. Odvážim sa, zhodnotím výsledky a až potom sa rozhodnem, či mi to odriekanie a odvykanie od mojich zvykov v jedení stálo za to.

3 komentáre:

  1. To je dobrý přístup, jsem ráda, že ti zdravé jídlo chutná :) a věřím , že to břicho půjde rychle dolů ;).
    Ono se to ohledně té čokolády a tak chce naučit, aby si člověk opravdu jen zobl. Já si třeba k snídani dopřávám čtvereček čokolády, nebo... k svačině hrst oříšků. Snažím se nic si nezakazovat, protože pak teprv na to mám chut, přece jen zakázané ovoce chutná nejlépe a pak taky hrozí, že bych se tím přežrala => absolutně blbá nálada, boelst břicha, nulové sebevědomí, vyčítání si všeho :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, hlavne si to nezakazovať. Presne takisto to funguje u mňa, čím viac si hovorím, že nesmiem, tým viac mi to chodí po rozume. Snažím sa však chuť na sladké nahradiť jedlami, ktoré sú sladké už od prírody, napr. ovocím. Naschvál som si kúpila mrazené maliny, ktoré naozaj milujem, a to aj keď sú v tomto ročnom období nehorázne drahé. Keď už však rozmýšľam nad tým, že si zabehnem do obchodu po nejakú sladkosť, vytiahnem si radšej tie maliny a hneď mi je lepšie... :)
      Asi 3 dni som nejedla žiadnu čokoládovú tyčinky (čo je úspech, pretože každý deň som niečo podobné potrebovala) a už ma to ani neláka. Myslím, že jedenie sladkostí bude asi viac o zvyku. Často som uvažovala nad tým, prečo toľko priberám, keď môj jedálny lístok sa veľmi neodlišoval od toho, ktorý majú moje štíhlejšie kamarátky (dokonca aj so sladkosťami). Chápem, že jesť musím, nie som predsa anorektička, ale... čo jesť a koľko? Preto som sa rozhodla, že pôjdem cez dravšie potraviny, nech mám aspoň zo seba dobrý pocit.

      Odstrániť
  2. Keď budeš hladať motiváciu , rady alebo sa pochváliť môžeš si pozrieť môj blog ja som schudla 18 kil:)

    OdpovedaťOdstrániť