Diéta lásky a dostatočného pohybu

Tak som konečne začala aj s tým pohybom. Plán znel: pešo do práce, pešo z práce. Dokopy 70 minút rezkej chôdze rozdelenej na dve časti. Páčilo sa mi, ale priznám sa, bolo toho na začiatok veľa. Na konci dňa som sa cítila vyčerpaná a večer som preležala v posteli namiesto plánovanej kalanetiky. Asi bude štipka pravdy na tom, že menej je niekedy viac... Rozhodla som sa teda, že dnes to s pohybom nebudem preháňať a večer venujem iba hodinku kalanetike.
Pravidelnými prechádzkami by som chcela postupne budovať svoju kondíciu. Budem sledovať ako ich moje telo prijíma a postupne pridávať. Pocit je to však úžasný a ja cítim, že moje svaly zapracovali.

Okrem toho sa musím pochváliť. Džínsy, ktoré mi pred 2 týždňami boli len tak-tak som si bez námahy a výrazného stlačenia muffinového brucha zapla a nosila ich celý deň! Predsa len som o krok ďalej. Síce o slepačí, ale držím sa zásady, že malé veci robia veľké. Veď o pár mesiacov sa takéto drobné zmeny môžu prejaviť tak, že do horúceho leta vyrazím v krátkej sukničke, ktorú mám nachystanú v skrini. Pekná predstava, no nie?

Jedlo sa mi však ponúkalo, kde to šlo. Aj keď som si dala záležať na dostatku zeleniny a pred dvomi dňami som zjedla prvé 2 jablká (:D), mám stále problém so sladkosťami, prejedaním sa, nenávisťou k jedlu a pitným režimom. S tou nenávisťou som myslela, že bude všetko už OK, ale pri večeri v ázijskej reštaurácii ma premohla myšlienka, že sa kvôli tomu jedlu budem navždy gúľať. Preboha, ale prečo? Hodila som pohľad na tanier -mäso, zelenina, mungo a len 1 lyžica ryže, ktorú som aj tak moc nejedla. Z TOHOTO mám priberať? A čo chcem vlastne jesť? Pripomenulo mi to myšlienku z múdrej knižky: "Priberáme len z toho, z čoho VERÍME, že priberieme." Naozaj musím prehodnotiť svoj vzťah k jedlu. Akosi si myslím, že sa priberá z vareného jedla. Uznajte však, je to tak trochu hlúposť! Určite sa nepriberá z každého uvareného jedla, ale aj naopak, každé studené jedlo tiež nie je absolútne zdravé a ľahké.